Blížil sa koniec februára a zima v plnom prúde. Vedel som že prišiel čas na akciu, na ktorú som sa veľmi tešil. Už minulý rok počas cesty do Chamonix mi Richard hovoril o tom, ako sa na Morskom Oku nachádza mnoho kvalitných mixových, alpských či ľadových ciest. Rozprával mi o mnohých príjemných situáciách a o dobrej energii, ktorá panuje s Poľskými priateľmi na Morskom oku, taktiež o množstve nových kamarátstiev s veľmi zaujímavými ľuďmi a silnými lezcami. Dobré rady, rozprávanie si o zážitkoch jeden druhému, vzájomná spolupráca a mnoho ďalšieho.
Je nedeľa, zo dňa na deň napadlo 40cm čerstvého prachu. Vyrážame na lyžiach. Podľa množstva snehu to vyzerá skôr na lavínový kurz ako na lezenie. Cesta na Morské Oko nám rýchlo ubehne, zrazu sedíme za stolom a večeriame s priateľmi. Hovoria nám ich zážitky z dnešného dňa, ako na nich padali lavíny, brodili sa po bradu v snehu a podobne. S Vargim sme zvolili jasnú taktiku. Vybrať si cestu, ktorá je čo najviac strmá a čo najviac po skale. Takže na odporučenie Richarda sme si vybrali cestu Čierny kút na Czolowke Mengusovskej.
Czolowka Mengusovska a naša cesta stredom
Je ráno a je totálna hmla, na stenu nevidno a snehu je stále viac. Raňajkujeme, pijeme kávu a vidíme prvých bojovníkov, ktorí prešľapujú cestu stredom cez Morské oko. Balíme posledné veci a postupne vyrážame za nimi. Do steny vyráža viacero tímov, takže na nástupe je veľmi veselo. Čači vyráža do našej cesty s Poľským kolegom ako prvý. Prvá dĺžka bola platňa s napojením do mierneho kútiku. No platňa bola celá zasypaná sneho a pri sledovaní Poľského kolegu ako hneď v prvých metroch letí do skoby a neskôr v traverze do friendu bolo jasné, že o zábavu bude postarané. Hneď ako som naliezol do tejto dĺžky ja, strach postupne odpadával a prichádzala radosť z pekných pohybov. Aj keď popravde, v týchto snehových podmienkach bola táto dĺžka celkom nepríjemná. Nakoniec nás neodradila a postupne to začalo odsýpať, dĺžka po dĺžke . Po chvíli sme prišli k spomínanému Čiernemu kútu.
Kľúčová dĺžka z cesty Čierny kút
Bola to dlhá delikátna špára s platňou oproti. Proste niečo úžasné, až sa ťažko hľadajú na to slová. Od Kútu ďalej bolo ešte viacero lezeckých dĺžok a žiadna veru nebola zadarmo. Svetlo pomaly ale isto opúšťa našu dolinu. Je tma, stojíme na vrchole v zlaňáku a stretávame kamarátov.
Vrcholová fotka
Za pár chvíľ sa už šmýkame niekoľko sto metrovým tobogánom až na MOKO, kde nás čaká večera. Po nej zvolíme taktiku rýchlo zaľahnúť do postele a čo najviac regenerovať na ďalší deň, pretože chceme skúsiť vyliezť jednu z ciest cez úžasný visiaci ľadopád v Czarnostawianskim kotle.
Zlaňovanie po tme
Ráno vstávam a rýchlo preberáme možnosti ciest a nakoniec sa rozhodneme pre cestu od veľmi dobrého poľského lezca Rafała Miklera, ktorá sa volá Teksański klincz. Dávame pokojné raňajky, zbalíme posledné veci a pomaly vyrážame smerom k Čiernemu stavu, lebo práve nad ním sa týči kotol, z ktorého vyteká ľadopád.
Záclonový ľadopád na prahu kotla Wyzniego Czarnostawiańskiego
Prechádzame cez Černý stav a v diaľke už vidíme týčiaci sa visutý ľadopád. Postupne ako sa k nemu blížime sa nám opticky zväčšuje previs, cez ktorý vedie naša cesta. Ľadopád začína vyzerať čoraz viac odstrašujúcejšie. Lyže parkujeme priamo pod nástupom cesty, skala a ľadopád vyzerajú epicky. Prezujeme lyžiarky za topánky, zoberieme šróby, nejaké zvyšné vybavenie a pustíme sa do toho. Prvá dĺžka vedie cez kúsok ľadu až do celkom zaujímavého previsnutého mixu okolo M6+. Prvá Dĺžka nás púšťa OS.
Pohľad po dolezení do 1. štandu
Druhá je kľúčová nastupuje do nej BARmajster Vargi. Postupne borhák od borháka, krásnymi pohybmi tancuje v obrovskom previse po veľmi decentných chytoch z veľmi delikátnymi nohami. Posledné 4 nity do konca sa začína lámať chlieb. Jeden chyt, ktorý vyzeral ako správny sa ukázal ako zlé rozhodnutie a Martin letí do lana. Chvíľu vymýšľa dynamický dlhý krok a po chvíli lezie ďalej. Posledný nit sa ukazuje ako ďalšia neznáma. Už len kúsok a vidí štand. Avšak pretlačiť sa cez holé brucho bez chytov dalo chvíľku zabrať. Leziem za Martinom s ruksakom v duplexových topánkach, čo sa ukázalo ako nie najlepší nápad. Kľúčová dĺžka si vyžaduje dokonalú prácu nôh na malinkatých stupoch a mnoho ťažkých silových krokov, jeden po druhom. Nakoniec obaja lezenie dĺžku AF. Čaká nás posledná dĺžka. Malo by to byt M6+ s napojením do vysutého ľadu. Dĺžka je strmá a tiež náročná. Nastupujem do nej ja a postupne sa dostávam až do ľadu. Ľad je tenký a pri zasekávaní tupých mixových hrotov sa dosť štiepe.
Nástup do ľadu
Leziem veľmi opatrne, odsekávam visiace ciagle, až sa dostanem k pevnejšiemu ľadu. Vyleziem na vrchol a hľadám štand. Ten však nenájdem, a tak sa vraciam kúsok nižšie a konštruujem štand zo šróbov v ľade. Vargi za mnou dolieza a je vybavené. Čaká nás už len zlaňák monštruóznym previsom a prašanová lyžovačka až na Morské oko.
Zážitkové zlaňovanie obrovským previsom
Tento večer hneď nezaliezame do postelí ale ideme si užiť Poľsko-Slovenskú lezeckú atmosféru, ktorá vládne v spoločenskej miestnosti starej chaty Morského oka. Párty je skvelá a trvá až do rána.
Ďalšie ráno niektoré partie odchádzajú liezť a my s Vargim odchádzame za prašanovou lyžovačkou do Kotla Rysov. Prežívame krásny deň v horách pri super lyžovačke a pri nádherných pohľadoch do severských katedrál. Užívame si katalógový sneh, lyžujeme dole, balíme sa a tým pobyt na sústredení pre nás končí. Touto cestou by som chcel znovu poďakovať Richardovi Nemcovi a Vadimovi Jablonskemu za organizáciu tejto skvelej akcie. A teraz už len dúfať, že týchto akcií bude čoraz viac a viac.
Marek Kočvara
Instagram: @marekkocvara
