Julian Alps Trail Run 2024 pod záštitou UTMB sa uskutočnil predposledný septembrový víkend v čarovnom prostredí Julských Álp v Slovinsku. Tieto preteky ponúkajú nielen najnáročnejšie trate, ako je 120 km trať s prevýšením viac ako 5000 metrov a 80 km trať s prevýšením 3500 metrov, ale aj trate pre menej náročných bežcov s dĺžkou od 10 kilometrov, cez 15, 25 až po 50 km.
Tento región, so svojimi nádhernými horami, malebnými jazerami, útulnými chatami, čistými riekami a pohostinnosťou, je obľúbenou destináciou nielen pre bežcov. Počas tretieho septembrového víkendu som mal pocit, akoby sme boli niekde medzi Českom a Slovenskom, pretože všade naokolo znela čeština a slovenčina. Jedine Júlske Alpy a krištáľovo čistá voda jazera Jasna nám pripomínali, kde sa nachádzame.
Julian Alps Trail budú asi našimi domácimi UTMB pretekami. Ponuka trás je podľa chuti od tých najkratších až po 12O km trasu. Ja som si prevzal svoje štartové číslo na trasu od jazera Bled s cieľom v Gore, teda 80 km a niečo okolo 3500 m+.
Prezentácia bola výborne zvládnutá aj s kontrolou povinnej výbavy. Počasie bolo vrtkavé. Spred dvoch rokov som si dobre pamätal, ako boli práve na tomto mieste preteky zastavené. Dôkladná kontrola vetroviek do dažďa a vetra, dlhých nohavíc a aktivovaného cold kitu na trasách 120k, 80k a 50k bola nevyhnutná. Táto výbava môže doslova zachrániť život. Spoľahol som sa na bundu Karpos Lot Rain a nohavice Lot Evo, ktoré považujem za najlepšiu kombináciu do nečasu s ideálnou váhou a parametrami aj na celé UTMB. Počasie sa ale umúdrilo a nakoniec bol z toho krásny slnečný beh s jesennými farbami.
V piatok sa na dlhú 120 km trasu vydal môj kamarát Janko Pasztor. Ja som šiel spať pomerne skoro, pretože nás ráno po štvrtej budil budík. Rozlúčil som sa s rodinou, partnerkou Aničkou a spiacim Marcom, a zrýchlenou chôdzou som sa presunul na okraj mesta, kde nás čakali autobusy na Bled. Tam nás vyklopili hodinu pred štartom. Teplo tam veru nebolo, takže väčšina z nás si krátila čas poklusom popri jazere.
Za riadneho rachotu sme o siedmej vybehli od jazera. Úvod bol riadne behavý a dosť asfaltový, to som ale všetko vedel. Za krásneho východu slnka sme sa približovali k hrebeňu, kde nás čakalo najväčšie prevýšenie. Atmosféra bola skvelá, takmer rodinná. Niektoré miesta som si pamätal spred dvoch rokov, najmä krásny úsek popri vodopáde Šum.
Blížili sme sa k obci Žirovnica, kde bola väčšia občerstvovacia stanica a za obcou štartovala 50 km trasa. Tu som trochu zvoľnil tempo a po rýchlom začiatku som sa postupne dostával do svojho módu. Na ďalšej občerstvovačke sme sa už miešali s bežcami z 50 km trasy. Kto chcel bežať rýchlejšie, musel sa drať riadnym davom. Stretával som jedného kamaráta za druhým a kilometre ubiehali pomerne rýchlo. Plynulo sme stúpali na najvyššie miesta trasy, ktoré boli zahalené v hmle. Na mňa bolo teplo a vôbec mi nenapadlo siahnuť po bunde. Až som sa čudoval ako boli poniektorí poobliekaní.
Na chate pod Golicou bola poriadna tlačenica o pomaranče a kolu. Nasledoval zbeh do Dovje, ktorý sa líšil od toho spred dvoch rokov. Po úvodnom strmom úseku prišla na rad zvážnica. Kto na to ešte mal nohy a vedel behať rýchlo, mohol získať výhodu. Odtiaľ je trasa, s výnimkou niekoľkých malých stúpaní, veľmi behavá až do cieľa.
Nasledoval 5 kilometrový asfaltový cyklochodník pred Gozd Martuljekom. Tento úsek tu nie je veľmi obľúbený. Človek si aj zanadáva. "Mať tak aspoň kolobežku, alebo radšej ísť do kopca," posťažoval sa mi spolubežec, brat Čech. Na tomto úseku ten, kto nebeží, výrazne stráca. A tí, čo bežia, tiež nevyzerajú, akoby bežali.
Za potlesku prítomných sa dostávam na poslednú občerstvovačku pri nádhernom kempe. Po doplnení vody, domordovaný vybieham na Strednji Vrh. Už len zbehnúť dole a pokračovať popri rieke. Tento úsek si dobre pamätám, presne viem, čo ma čaká, čo môže byť aj výhodou.
Okrajom Gory vbiehame do centra a pred kostolíkom v samom centre je cieľ. Za 10:29:01 som mal dobojované. Rodina ma ani nečakala, tak skoro som prišiel. Ale keď počuli moje meno, hneď dobehli. Privítali sme sa a šli sme spolu za Jankom, ktorý ma už čakal s finišerským pivkom. A to chutilo oveľa lepšie ako jonťák na občerstvovačkách – kto to zažil, vie, že ten sa proste nedá piť. Janko svojich 120 km buchol za 18:35:26 a jeho skúsenosť si prečítate tu. Vymenili sme si dojmy z trasy, užili si atmosféru pretekového centra Kranjskej Gory a potom sa pobrali oddychovať.
Počasie sa každým dňom zlepšovalo a ráno bolo ešte krajšie ako predchádzajúce dni. Oplatilo by sa ešte ostať. Je tu toho mnoho. Rannou kávou za vyhlasovania tých najlepších sme sa lúčili s Kranjskou Gorou a Júlskými Alpami. Uvidíme, kde sa stretneme o rok a s kým, ale na Julian Alps Trail sa určite ešte vrátime. Nie je to tak ďaleko a Slovinci odvádzajú skvelú prácu. Veľmi sa snažia vylepšiť to, čo predtým nefungovalo.
Ďakujem za podporu a za to, že sme si tento rok mohli znova tak krásne zabehať v horách, ktoré máme všetci tak radi.
Matej Orság
Matej Orság dokončil 80 km trať s časom 10:29:01 a v kategórii muži 35-39 sa umiestnil na 18. mieste a celkovo obsadil 58. miesto/417.
Matej Orság je slovenský amatérsky ultramaratónsky bežec a bežec na lyžiach, ktorý má za sebou účasť na viacerých významných svetových podujatiach, ako ultramaratón UTMB Mont-Blanc 2023 či najznámejšie diaľkové preteky v behu na lyžiach Vasaloppet 2023, či Marcialonga 2024. Matej žije a trénuje v Košiciach a tu vo svojom rodisku samozrejme nevynecháva ani Medzinárodný maratón mieru, ktorý absolvoval už 10 krát.
UTMB ranking: https://utmb.world/runner/806198.matej.orsag
Instagram: @matej.orsag
Dojmy Janyho Pasztora si prečítate v samostatnom článku.
