Marcialonga, legendárne preteky v behu na lyžiach, ponúkli v roku 2024 už svoje 51. vydanie. Táto talianska oslava bežeckého lyžovania patrí spolu s Jizerskou 50, Vasaloppet a Birkebeinerrennt medzi grandslamy diaľkových behov na lyžiach a ich história siaha až do roku 1971. Skvelú časovú os plnú jedinečných výkonov profesionálov i nadšencov narúša iba rok 1975, kedy sa Marcialonga pre nedostatok snehu neuskutočnila.
70 km dlhá trasa po dolinách Val di Fiemme a Val di Fassa, pretek klasickou technikou a neopísateľná atmosféra. Takú som mal predstavu o Marcialonge a taká aj naozaj je. Štart kúsok nad Moenou, otočka v Canazei, dole dolinou do Moliny di Fiemme, kde sa to znova otáča a stúpa strmo hore do Cavalesse. Na Marcialongu som už mnohokrát myslel, no až teraz sa mi podarilo túto akciu aj uskutočniť.
S históriou týchto najslávnejších talianskych pretekov v behu na lyžiach je úzko spätá aj história talianskeho oblečenia značky Sportful. V roku 1973 jej zakladateľ dr. Giordano Cremonese totiž prvý krát absolvoval tieto legendárne preteky vo vlastnom oblečení a jeho prelomový priliehavý lycrový bežecký úbor sa následne stal štandardom, ktorý prešiel 50 ročným vývojom až do podoby ako ho poznáme dnes. Aj preto je dnes táto značka na špici nielen medzi profesionálnymi športovcami vo Svetovom pohári, ale aj medzi nadšencami tejto najzdravšej pohybovej aktivity. Samotná značka Sportful si svoju 50 ročnú históriu a odkaz svojho zakladateľa uctila v podobne pánskej kapsulovej kolekcie ANIMA, ktorá je súčasťou aktuálnej kolekcie Snow 2023. A práve v oblečení tejto pôsobivej retro kolekcie som mal možnosť absolvovať trasu tohtoročnej Marcialongy.
Do Talianska sme prišli v hojnom počte vo štvrtok. Cestou sme sa zastavili v sedle Passo San Pellegrino. Úchvatné miesto plné zjazdoviek, okrem toho aj bežeckých tratí. My sme však pokračovali ďalej do Predazza, kde sme boli ubytovaní. Marcialongu bolo cítiť na každom kroku v tomto meste a nie len tam. Hneď ráno bol plán obzrieť si trate v sedle Lavazè a cestou späť si prevziať štartovacie balíčky. Lavazè je v nadmorskej výške 1808 m. Akonáhle sa nám podarilo zaparkovať, čo nebolo až také jednoduché, už sme lietali po neskutočných tratiach. Najkrajšie a najlepšie trate na akých som doteraz bežkoval. Znásobovalo to slnečné počasie, bezvetrie a výborná partia ľudí.
Prezentácia tradičná. Talianská. Hudba, plno usmiatych ľudí a káva o akej sa Vám sníva, keď máte talianské sny. Prešli sme sa po expe, vzali čísla, ešte raz sme si chlípli z brutálnej kávy a hybaj do Predazza. "A PRESTO".
Sobota bola v znamení prechádzok. Chceli sme sa prejsť aj na lyžiach, no po dlhšom váhaní, kde sa vlastne povozíme, sme skončili v Canazei na káve. V kaviarni, ktorú navštívim vždy, keď som tu na bicykli. Canazei dôverne poznám. Keď tu niekedy budete, odporúčam určite zájsť do dolín Val Duron a Val Contrin. Je to proste "Raj na zemi". Všetko čo tento kúsok zeme ponúka, je mne tak blízke. Škoda, že čas tu beží tak rýchlo. Na ubytovaní sme večer riešili, čo ešte pripraviť na zajtrajší pretek. Lyže sme mali všetci upravené už doma. Tých, ktorí ešte váhali mazať odraz sme presvedčili ísť na hladkých lyžiach. Ja som zvolil skate lyže, tak isto skate lyžiarky a snaha bola celé to odsúpažiť. Večer bol veľmi príjemný v spoločnosti priateľov zo Sportfulu. S Aničkou a s Marcom sme sa poďakovali Federicovi, ktorého v nedeľu taktiež čakala trasa Marcialongy.
Ráno bolo rýchle. Ani som nevedel ako, už sme sa viezli do Moeny. Kolóna áut sa tiahla dolinou. Štartoval som z 5. koridora o 8:24 ráno. Elita mala štart o ôsmej. Helikoptéry nad hlavami a my sme akurát včas dorazili a pobrali sa smerom k štartu. Poslednú batožinu som odovzdal tesne pred vstupom na štart. A už som klepal kosu medzi ostatnými. S miernym omeškaním nás púšťali na pomerne úzky štart.
Hromadný štart tu majú len profíci. My sme si pekne mohli všetko v stope nachystať a čas začal bežať, akonáhle som prešiel štartovou bránou. 18 km stúpania do Canazei bol v znamení tlačenice v dvoch miestami troch stôp vedľa seba. Volil som taktiku šetrenia, ale nie flákania. Snažil som sa voziť v háku, no nie stále to išlo. Človek by ani nepovedal že bežky môžu vykazovať známky kontaktného športu :). Už ráno bolo plno ľudí okolo trate. Tradičné zvonce sa ozývali celou dolinou Fassa. A bolo to "fassa". Do Canazei to nebolo síce zadarmo, ale pocity som mal výborne. Na obrátke to bolo plné divákov. Po navozenom snehu sme prešli ulicami, otočili sa a začali klesať po druhej strane potoka - mne známom cyklochodníku. Začala paľba dole až ku štartu. Tam ma povzbudili moji najbližší Anička a Marco. Ledva som im zamával.
Po Predazzo bolo pár úsekov, ktoré ponúkli pády. Ja som sa im našťastie vyhol. No bol to čistý ľad, hlavne úseky na mostíkoch. Cez Predazzo sme šli priamo cez centrum, kde bol cieľ kratšej verzie Marcialongy. Hudba, zvonce, dokonca i víno pri trati. Preletel som cez občerstvovačku a súpažil ďalej cez známe Lago di Tesero, po trase Tour de Ski, Svetového pohára i Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní. Do Moliny to už však nešlo tak rýchlo. Bola to riadna drina. Všetci, čo sme si mysleli, že to bude mäkké, sme sa mýlili. Dokonca aj na večeri pred pretekom mi vraveli, že to bude mokrý hlboký sneh. Vôbec. Napriek plusovým 8 stupňom bola väčšina trasy v tieni. A tam kde bolo slnko, to napriek teplu bolo skôr ľadové a tvrdé. Tam kde bol sneh navozený to bol hlboký cukor. Pred Molinou sme v protismere už videli borcov ako sa vracajú a začínajú stúpať. No veru hneď po obrátke to už nechutilo ani mne. Už to bolelo.
Pod Cavalese bola možnosť mazať lyže na záverečné ikonické stúpanie do cieľa - Cascata "Mur de la Stria” (The Witch’s wall). Mal som dosť, no pri pohľade na hodinky som ani sám neveril, za aký čas som pod cieľom. Ráno som uvažoval na čas do 5 hodín. Teraz som bojoval o sub 4. A možnosť mazať som zavrhol. Kopec to bol riadny. Vytuhol som ako vosk na lyži :). Kde nebolo miesto, išlo sa v stromčeku. Kde som mohol a vládal rúbal som to do tej strmej steny. "Ultimo kilometro!" Boj pod 4 hodiny som prehral o 42 sekúnd. Napriek tomu som bol nadšený. Po prebudení sa do reality som sa rýchlo prezliekol a pohľadal Aničku a Marca. Tešili sa so mnou. Je krásne zdieľať takéto chvíle s tými, ktorých máme najradšej.
Všetci z partie sme sa počkali na pasta párty, kde sme si povedali prvé dojmy. Organizačne to bolo zvládnuté na výbornú. V cieli som dokonca stretol ľudí z večere. Vymenili sme si pocity z prežitého dňa na lyžiach a spravili spoločnú fotografiu. Zábava v Cavalese je do neskorej noci. My sme sa pobrali domov, do mestečka, kde sme boli ubytovaní. Do noci sme rozoberali, čo bolo dobré, čo by mohlo byť lepšie. No jedno bolo isté. Všetci sme boli šťastní a radi za to, že sme tento deň mohli prežiť a zažiť. Napriek únave sme ešte v pondelok navštívili sedlo Lavazè. Ako inak na bežkách. Hriech by bol v takom počasí neísť.
Celé to zbehlo veľmi rýchlo. Tvrdý je návrat do Košickej reality. Ďakujem všetkým, vďaka ktorým som mohol toto celé zažiť. Ak budeme zdraví, vidíme sa na Marcialonge aj o rok. Prajem každému, kto má rád tento šport a robí ho pre radosť na amatérskej úrovni popri mnohých zamestnaniach, aby zažil atmosféru Marcie.
Matej Orság
Matej Orság je slovenský amatérsky ultramaratónsky bežec a bežec na lyžiach, ktorý má za sebou účasť na viacerých významných svetových podujatiach, ako ultramaratón UTMB Mont-Blanc 2023, najznámejšie diaľkové preteky v behu na lyžiach Vasaloppet 2023, ale aj na významných českých a slovenských pretekoch ako Jizerská 50, či Biela stopa. Matej žije a trénuje v Košiciach a tu vo svojom rodisku samozrejme nevynecháva ani Medzinárodný maratón mieru, ktorý absolvoval už 10 krát.
UTMB ranking: https://utmb.world/runner/806198.matej.orsag
Instagram: @matej.orsag
