Marcialonga, legendárne preteky v behu na lyžiach, oslávili v roku 2025 svoj 52. ročník. Táto talianska oslava bežeckého lyžovania je súčasťou prestížnych diaľkových behov na lyžiach, spolu s Jizerskou 50, Vasaloppet a Birkebeinerrennt. Jej história siaha až do roku 1971, pričom jedinou výnimkou bol rok 1975, keď sa pre nedostatok snehu neuskutočnila. Poďme sa na ne spoločne pozrieť očami nášho ambasádora.
Po roku sme opäť v doline Val di Fiemme, znova s bežkami na oslave bežeckého lyžovania diaľkových behov na taliansky spôsob. Ubytovaní priamo na štadióne Lago di Tesero, ani nie päť metrov od tratí svetového formátu, sme sa ocitli v bežkárskom raji. Za dva týždne bežkovania by sa tu človek asi úplne vyčerpal. Ťažko to opísať, ale bežkovať päťkrát denne by tu bolo naozaj jednoduché. Návšteva sedla Lavazé je nevyhnutnosťou. Po krátkej jazde autom ste v ďalšom bežkárskom raji vo výške 1800 m.
Po ceste späť sa idem so svojou rodinou prezentovať a prevziať štartové číslo.
Sobota sa niesla v znamení oddychu a prechádzky v okolí štadióna, kde prebiehali detské preteky.
Pozorne sledujeme predpoveď počasia a nemôžeme uveriť, čo na nás v nedeľu čaká. Večer pred pretekmi vybieham za plot so všetkými lyžami, ktoré mám, aby som zistil, ktoré budú najvhodnejšie. Ktoré budú tie pretekové? Sneh sa po celodennom teple výrazne zmenil. Oblačnosť zahalila štadión a história návratu na veľké podujatie sa opakuje. Tak ako pri druhej účasti na Vasaloppet tak i druhá účasť na Marcialonge bude v znamení vodného lyžovania.
Prvé čo ma ráno zaujíma je vybehnúť na verandu a zistiť, aké je počasie. Predpoveď sedí – prší. Siahodlhé kolóny áut sa tiahnu k Moene, kde je štart. Vracia sa mi obraz minuloročného Vasaloppetu. Prezúvam sa tesne pred koridorom na fliačiku snehu. A je to tu. Tak poďme na to!
Ani nie po 200 metroch padá štartový oblúk, ktorý duchaprítomní organizátori len tak-tak zachytia, aby sme vôbec mohli prejsť štartom. Len čo sa dávam do pohybu, počujem povzbudzovanie od svojich najbližších spoza plota. Tak, štart by bol za výbornú. Prvý kopec však hneď naznačuje, aké utrpenie nás čaká v nasledujúcich kilometroch.
Ako hovorí známy výrok: „O čo sa Ti jedná?“. No presne o toto sa jedná. Keď celú noc prší, inak to ani nemôže byť. Napriek tomu sa mi až do Canazei po obrátku, čo je približne 19. kilometer, išlo parádne. Strata 3 minúty oproti minuloročnému času sa mi vzhľadom na podmienky zdala až príliš milosrdná.
Popri potoku a smerom dole dolinou Fassa to ešte šlo. No pred Moenou sa začali podmienky rapídne zhoršovať. Ručná brzda. Akoby vás niečo ťahalo naspäť na kávu do Canazei. V zjazde pred Moenou sa trať zmenila na brečku, 20 cm kaše, a množstvo divákov popri trati naznačovalo, že tu sa deje niečo zaujímavé. Miesto, kde sa padá, bude vždy najatraktívnejšie.
Cez Predazzo bojujem ako viem a blížim sa na štadión Tesero, kde vidím ten krásny domček. Stačilo by preskočiť plot a bol by som doma. Ale čo to, nemám kľúče. Tento úsek trate je jednoznačne najhorší – absolútna voda a klesanie dolinou tu vôbec necítiť.
Už len 18 kilometrov do cieľa. Vyhliadnem si Švéda, s ktorým som sa videl po štarte. Jeho tempo mi vyhovuje, a tak využívam jazdu v háku ako v cyklistike. Paradoxne, práve tu, na najjužnejšej časti trate, to ide najlepšie. Možno je to tou úzkou dolinou, kde je trať ľadová. Mimo stopy to nemá absolútne žiadny zmysel.
Mierny dáždik sa mení na intenzívny dážď. Na obrátke je niekoľko vytrvalých divákov, ktorí nás povzbudzujú na posledný stúpajúci úsek. Mám pokušenie Švéda predbehnúť, necítim sa zle. No hneď ako sa pokúsim vyskočiť do vedľajšej stopy, tento úmysel ma opúšťa a zaradím sa pekne za svojho ťahúňa. Ten si však pod „Iconic climb“ vyzúva svoje hladké lyže a ide mazať odraz. Ja si to chcem vypiť do dna.
Keď už raz idem súpažou tak si ten úsek v "Mur de la Stria” poriadne vychutnám. Zdá sa mi podstatne dlhší a oveľa strmší ako pred rokom. Prečo som nenamazal? Nenechám sa zmiasť planými myšlienkami, a zapínam turbo mód. Ľudia šalejú, diváci odpadávajú.. Tam kde elita prechádza do tzv. "stromčeka” to vybombujem cez ruky a do cieľa prichádzam spuchnutý ako Pepek Námorník! Predstava bola pekná, realita ale iná.
Záznam z videa ma upokojil, keď som videl, že aj elita tam takmer zastavila a prešla do takzvaného „stromčeka.“ Prestal som sa hanbiť za to, ako pomaly som tam šiel. V cieli som bol o 14 minút horší ako pred rokom, ale zmiešané pocity mi vylepšila rodina, s ktorou som sa zvítal. Rýchlo som sa prezliekol a mám to v suchu :)
Druhá medaila do kolekcie Marcie a druhá časť skladačky troch ročníkov 2024, 2025 a 2026 sa už hompáľala malému synovi Marcovi na krku.
Využili sme ešte dva dni týchto vodných podmienok po pretekoch. V deň nášho odchodu sa konečne vyčasilo.
Mrazivé ráno a jasná obloha v doline Fiemme nás vyprevádzala na cestu domov. Ideálne podmienky na preteky. Hádam o rok!
Matej Orság
O pretekoch v roku 2024 si môžete prečítať tu.
Matej Orság je slovenský amatérsky ultramaratónsky bežec a bežec na lyžiach, ktorý má za sebou účasť na viacerých významných svetových podujatiach, ako ultramaratón UTMB Mont-Blanc 2023 či najznámejšie diaľkové preteky v behu na lyžiach Vasaloppet 2023 a 2024, či Marcialonga 2024. Matej žije a trénuje v Košiciach a tu vo svojom rodisku samozrejme nevynecháva ani Medzinárodný maratón mieru, ktorý absolvoval už 10 krát.
UTMB ranking: https://utmb.world/runner/806198.matej.orsag
Instagram: @matej.orsag
