Keď sa povie decht, väčšinou nás napadne ten karcinogénny, ktorý vzniká pri horení tabaku v klasických cigaretách a usadzuje sa v pľúcach. Prípadne mazľavá hmota v komíne, ktorá vie poriadne strpčiť život pri vykurovaní nejednej domácnosti. Ale existujú aj dechty pre nás prospešné, dokonca liečivé. Jedná sa napríklad o prírodné dechty z brezového, bukového alebo borovicového dreva.
A čo vlastne decht je? Ide o hustú olejovitú kvapalinu, typickej vône, tmavohnedej až čiernej farby. Vzniká tepelným rozkladom organických látok bez prístupu vzduchu. Poďme sa naň pozrieť bližšie... konkrétne na decht z borovice.
Krátka história používania borovicového dechtu vo Fínsku
Výroba borovicového dechtu má vo Fínsku dlhú tradíciu. Jeho vývoz z Fínska do ostatných európskych krajín zažil rozmach v 16. storočí. Počas niekoľkých storočí bolo Fínsko jedným z najväčších vývozcov borovicového dechtu na svete. Borovicový decht sa vo Fínsku používal od nepamäti.
Impregnovali sa ním drevené lode, čím získali odolnosť voči vlhkosti. V severských krajinách, kde sa často treba brodiť v močiaroch, sa napúšťali dechtom kožené čižmy, využíval sa v prírodnej kozmetike či medicíne, ale ľudia ho používali aj ako ochranný prostriedok na spodnú časť tradičných nordických lyží. Decht zlepšoval priľnavosť vosku a lyže tak mali lepší sklz.
Tím výrobcov lyžiarskych voskov značky REX si toto veľmi dobre uvedomuje. Preto používa borovicový decht vo svojich produktoch aj dnes. Aj vďaka tejto zázračnej ingrediencii majú vosky pre bežecké lyžovanie značky REX skvelé vlastnosti. Titul "Kráľ voskov" tejto značke nepochybne patrí.
Decht sa však používa aj v iných odvetviach, napríklad v gastronómii. Dechtom ochutené potraviny, ako sú likéry, cukríky či pivo sú fínske špeciality. Pivo vo Fínsku zažíva v dnešnej dobe boom. Popri tvrdom alkohole má pivo vo Fínsku pomerne silnú pozíciu. Spoločnosť REX v spolupráci s miestnym fínskym pivovarom Tuju vyvinula tmavé pivo Rex tar porter, ktorého špeciálnou ingredienciou je už zmienený prírodný borovicový decht využívaný aj vo voskoch pre bežecké lyžovanie.
V tomto jemne nasladlom 5,5 percentonm porteri sa dá rozpoznať chuť po čiernom slade, horkej čokoláde, v závere cítiť nádych horkastého dechtu. Najlepšie chutí , keď je vychladený na teplotu 12 až 18 °C. Ako u väčšiny tmavých pív aj s porterom môžeš zažiť výnimočné gastronomické zážitky. Výborne chutí s plnou chuťou pečeného mäsa, ale netreba sa báť ani čokoládového dezertu, kde horká a sladká chuť sú v príjemnom kontraste.
Pivo porter má vo Fínsku svoje nezameniteľné miesto. A kde sa tento druh piva vo Fínsku vzal? Jeho spletitá cesta začala v Anglicku. Tento tmavý silne chmelený mok sa tu začal variť v 18. storočí. Jeho názov údajne vznikol od zvolania "Porter !" ( „nosič“), keď sa roznášači ohlasovali, že doviezli tovar pred dom. Unavení robotníci po celodennej vyčerpávajúcej šichte v londýnskych továrniach a dokoch nachádzali v tomto čiernom pive to pravé rozptýlenie.
Anglicko obľúbené tmavé pivo exportovalo aj do vzdialených krajín. Plavby do pobaltských štátov a Ruska však trvali príliš dlho a pivo sa na lodiach kazilo. Briti využili svoje pozantky z prepravy alkoholických nápojov do tropických krajín a rozhodli sa zvýšiť stupňovitosť zhruba na 18 % a obsah alkoholu na 7 %. Pivo začalo byť tak viac chmelené a do sudov boli pred cestou ešte pridávané kvasnice. V priebehu cesty tak prebehla v sudoch sekundárna fermentácia.
Pivo tak prečkalo dlhú cestu bez ujmy, navyše sa mu zlepšili chuťové vlastnosti. Vznikol tak nový druh piva - baltic porter, ktorý začal byť obľúbený v tedajšom Dánsku, Švédkom kráľovstve a cárskom Rusku. Neskôr tento druh piva začali vyrábať miestne pivovary ostatných severských krajín či Poľska.
Aj dnes má porter stále svojich prívržencov, obľúbený je v Číne, spomínaných pobaltských štátoch a Severnej Amerike.
Toto tmavé pivo si môže získať aj teba.
Na zdravie!
