19. marca 1922 odštartoval úplne prvý Vasaloppet. Dnes sa pripojíte a zapíšete do histórie, keď tento stý pretek dokončíte. Prajeme Vám krásny deň na ceste!
V takomto hesle sa niesol tohtoročný jubilejný ročník Vasaloppet 2024.
90 km klasicky na trase vedúcej zo Sälenu do cieľového mestečka Mora. Jeden výstrel, kedy sa dá do pohybu 15 a pol tisíc bežcov z celého sveta. Najslávnejšie a najstaršie podujatie diaľkových behov na lyžiach, ktoré tento rok oslávilo sté výročie. Beh otcov, ako ho Švédi nazývajú. Beh za slobodu Švédska.
História Vasaloppetu sa začala písať už v roku 1520, keď 24 ročný Gustav Eriksson Vasa utekal z Dánskeho väzenia do svojej krajiny. Bolo to potom čo Gustavovi Vasovi počas Štokholmského krvavého kúpeľa zabili otca. Mladý Gustav stál v More a prehováral ľudí v kraji Dalarna ku vzbure. Gustav však nepochodil, ľudia sa nepostavili hneď na jeho stranu, chceli sa poradiť so susednými dedinami. Dánsky prenasledovatelia mu boli v pätách a tak nemal mladý Švéd veľa času. Neostávalo mu nič iné, len útek do Nórska. Po pár dňoch, keď sa k ľudom dostali správy o brutálnom spustošení ich krajiny, oľutovali, že Gustavovi nedali okamžitú odpoveď. Vyslali dvoch najlepších lyžiarov z Mory za ich osloboditeľom. Dostihli ho v Sälene a presvedčili ho, aby sa s nimi vrátil do Mory a viedol boj proti kráľovi Christianovi. Po dva a pol ročnej vojne sa Švédsko stalo slobodnou krajinou.
Kiež by sa v tej dobe vedeli ľudia presúvať ako dnes. Zo Slovenska sme išli autom a brali nejakú výbavu - hlavne lyže ďalším kamarátom, ktorí do Švédska cestovali letecky. Cesta pomerne dlhá. Ešteže sme si na tom trajekte ako tak pospali a po 33 hodinách konečne vybalili na ubytku vo Vikarbyne. Už pri vylodení nás vo Švédsku privítalo pomerne teplé, no zamračené a hmlisté počasie. Predpoveď bola žiaľ takáto na celý týždeň. Čo už. Nič sa nedá robiť, hádam nás neodradí nejaká tá kvapka dažďa. Po prezentácii a zopár krátkych prebehnutí na lyžiach v blízkom okolí, sme boli všetci nastavení na mokré a ťažké podmienky. Aleže až do takej miery ťažké, to z nás asi nikto pred Vasákom nepredpokladal.
Budík zvoní o druhej ráno. O tretej vyrážame na cestu do Sälenu. Dlhá rada áut sa pomaly posúva v tme. Organizátor nás usmerňuje, kde máme zaparkovať. Do bahna. Ako tak sme zaparkovali, no hneď mi bolo jasné, že môj doprovod bude mať čo robiť sa odtiaľ dostať autom. Prší. Beriem lyže do ruky a smerujem ku štartovým koridorom. To, čo bolo na parkovisku, bol slabý odvar toho, čo ma čakalo cestou na štart. Bahno vyše členkov. Dobre to písali v pokynoch deň pred štartom, neísť v lyžiarkach od auta. Mať bahno v topánke už dve hodiny pred samotným štartom nie je najvhodnejšie pred takým dlhým dňom. Našli sa aj takí, ktorí sa pre istotu vyváľali kompletne celí v mokrom bahennom kúpeli. Pred rokom čistý ľad, vystriedal tento rok Sälenský bahenný močiar. Bolo možné vidieť kadejaké zlepšováky. Sáčky, vrecia, palety, koberce. Kým som sa prebahnil ku svojmu koridoru, bol tam už slušný rad. Hodinu mi trvalo kým som bol na snehu a uložil si lyže do stopy. Teda do niečoho, čo sa na stopu chcelo podobať.
Späť ku autu som šiel riadnou obchádzkou. Nie cez Švédsky močiar, ale po asfaltke, ktorá vyzerala ako poľná cesta po týždňovom monzúne. Prší a prší. Prezlečený a s lyžiarkami v igelite mierime s Aničkou, Marcom a mojím otcom Mirom na štart. Zo snehu im hádžem zablatené topánky a nohavice. Prestalo pršať. Lúčim sa s mojimi najbližšími a strácam sa v obrovskom dave. Ten sa presne o ôsmej ráno celý dáva do pohybu. Vasák je unikát. Aj čo sa týka štartu. Vidieť to na živo je naozaj zážitok. Elita si ide inú ligu a zvyšok čaká na prvých troch kilometroch v tlačenici v úvodnej zjazdovke. To spôsobuje aj ten hromadný štart a nie štart s časovými rozostupmi. No aj to je špecifikum týchto pretekov. Zo záznamu, ktorý som si neskôr doma pozrel, bolo konečne aj na elite vidno, že to je fakt kopec. Proste to nešlo. Po štarte boli hneď v úvode mláky vody, ktoré celý dav obchádzal. Sneh od palíc doslova striekal. Aj napriek tomu som tú zjazdovku nejak prebojoval z pravej strany. Zdalo sa mi to rýchlejšie ako pred rokom. Bez ujmy na lyžiach a bez zlomenej palice. Sú experti, čo to skúšajú lesom, potom takí, ktorí dokonca odopnú lyže, čo je zakázané. Je to doslova boj a to aj zo štvrtého koridora. Z desiateho trvajú tie tri kilometre, pokiaľ sa dostanete na vrchársku prémiu, cez hodinu. Tam pri pohľade na svoje priemerné tempo plný entuziazmu môžete vyraziť na zvyšných už len 87 km.
Aplikácia na tejto kontrole napíše Vaším najbližším, že takýmto tempom prídete do cieľa okolo polnoci. Na celej trase sa nastúpa okolo 1100 metrov. To nie je až tak veľa za normálnych podmienok. No voľba hladkých lyží a súpaže bola otrokárska robota. Palice sa brodili hlboko. Stopa bola aj nebola a keď bola, bola riadne rozbitá. Kopce sa zdali strmšie, dlhšie a brali extrémne množstvo síl. Až som závidel tým, čo si to klasikou vycupkali. Občerstvoval som sa poctivo a za kontrolou Mangsbodarna som začal mať pocit, že sa to rozbieha. No hej, keď klesáme. Trasu tak ako pred rokom lemovali ľudia na skútroch. Piknik v snehu. Sane za skútrom pre deti aj psy. Takto si užívajú nedeľu Vasaloppetu Švédi. Pekne vonku pri ohni a v kruhu rodiny povzbudzujú dav na trase tohto pre nich tak významného podujatia. Na Risbergu ma prekvapil môj support. Vôbec som ich nečakal. Hlasno ma povzbudili. Za kontrolou mi bolo jasné, že dnes ku zlepšeniu môjho času na tejto trati nedôjde. Keď mi pred Evertsbergom tabuľa ukázala, že som v polovici, začala sa moja kríza prehlbovať. Bol to ťažký fyzický boj, no oveľa ťažšie mi to prišlo psychicky. Tak vyzerali aj pretekári okolo. Neostávalo nič iné len pichať ďalej a nevšímať si bolesť. Len ten malý vracák pod Oxbergom ku občerstvovačke, mini kopček a aký boj. Tu ma môj podporný tím povzbudil znova.
Odtiaľ je to do cieľa 27 km, čo je v tej brečke naozaj dosť náročné. No už viac menej po rovine a dole kopcom. Pred Eldrisom míňam brata Čecha a snažím sa ho povzbudiť. Ten len letargicky odvrkne, že má toho plné zuby. Ako tak som sa prebral a viem, že už nie dlho budem podstupovať tento diskomfort. Dokonca mi oproti ide ratrak a na dvoch kilometroch idem v čerstvej stope. Je to citeľný rozdiel. Ani nie tak v samotnej stope ako v tom, kam pichám palice. Do rovného uhladeného podkladu. Sveta žiť! Radosť sa vytráca a znova som v oranisku. Blížim sa k More. Vchádzam popod most a už míňam karavany. Viem, že o necelé dve minúty som v cieli. Posledný hŕbok, posledné vyžmýkanie sa a už vidím opäť Aničku, Marca a otca. Vítajú ma a ja sa teším, že to mám za sebou.
Veľmi vydreté. Ledva si odopnem lyže. Bolí ma riadne klenba ľavého chodila, tmolím sa krívajúc smerom k cieľovému servisu. No zdiaľky vidím mladú Švédku s vestou „Ski Control“, ako si ma vytipovala. Už mi berú lyže. Mám počkať päť minút a lyže mi vrátia. Nemám sa čoho báť, fluór som nepoužil. Tak to aj dopadlo. Švédka je späť a po kontrole či som nepoužil fluór, čo je zakázané, mi oznamuje: „Your skis are very good“. V kaviarni za rohom sa ohrievam pri káve a šálke čaju. S kamošom Liborom si rozprávame prvé dojmy, ktoré sú viac menej rovnaké. Libor to dal tesne pod 6 hodín a bol prvý Slovák. Ja som bol za ním s časom 6:38 hod. na celkovom 2210. mieste. Napriek podmienkam som sa v poradí posúval len dopredu, čiže som bol spokojný, aj navzdory zmiešaným pocitom z tempa. Všetci to mali ťažké. Zvyšok partie sme čakali už na vyhriatom ubytku s teplým jedlom na stole. Veľká „gratulka“ patrí Inke - šesťnásobnej maratónskej majsterke SR, ktorá sa dala na Vasov beh nakecať a zvládla ho s úsmevom na tvári.
S mojou rodinnou podporou sme ostali vo Švédsku ešte 3 dni. Užili sme si jazdu na saniach po jazere Siljan, prešli sa po Rättviku. Vo Falune na tratiach svetového pohára povozili na bežkách. Počasie sa nelepšilo a podmienky vo Falune, kde budú majstrovstvá Sveta v roku 2027, boli obdobné ako na Vasaloppete. Mladí Švédi tam mali akurát tréning. Vidieť ich, ako tam búchajú intervaly vyrážalo dych. To bola úplne iná úroveň. Hlavne v porovnaní s tým, aká je podpora tohto športu u nás a aká na severe. Proste sa tu žije iný spôsob života. Ako za odmenu sme navštívili posledný deň stredisko nad Orsou. Už keď som Orság. Orsa Grönklitt je kúsok od Mory. Každému, kto na Vasov beh pôjde, odporúčam navštíviť toto lyžiarske stredisko, ktoré okrem zjazdoviek ponúka 130 km bežeckých tratí zasadených do typickej severskej prírody. Jazerá a nekonečné lesy. Vynikajúco upravené trate a plno snehu – skutočná zima. Tu by sa človek vedel voziť do nekonečna. Predlhé roviny, ale aj kľukaté a profilovo zaujímave trate bez ľudí. Aj Marcovi sa páčilo. Pri odchode nám to dával svojím plačom hlasno najavo. Orsa ho jednoznačne očarila, tak ako nás všetkých, určite sa tu ešte vrátime.
Matej Orság
Matej Orság je slovenský amatérsky ultramaratónsky bežec a bežec na lyžiach, ktorý má za sebou účasť na viacerých významných svetových podujatiach, ako ultramaratón UTMB Mont-Blanc 2023, najznámejšie diaľkové preteky v behu na lyžiach Vasaloppet 2023, ale aj na významných českých a slovenských pretekoch ako Jizerská 50, či Biela stopa. Matej žije a trénuje v Košiciach a tu vo svojom rodisku samozrejme nevynecháva ani Medzinárodný maratón mieru, ktorý absolvoval už 10 krát.
UTMB ranking: https://utmb.world/runner/806198.matej.orsag
Instagram: @matej.orsag
